POPRAD. V rámci 8. ročníka Rescue Day - konferencie záchranárov integrovaného záchranného systému, ktorá sa konala v piatok v Poprade, udelili ocenenia Záchranárskej galérie cti štyrom laureátom.
Práca záchranára sú roky driny
„Sú to ľudia, ktorí celý svoj život venovali práci na záchrannej službe," uviedol predseda občianskeho združenia (OZ) Záchrana František Majerský.
V tejto súvislosti poznamenal, že táto práca je mimoriadne náročná, vo vyššom veku najmä fyzicky a zdravotnícki záchranári nemôžu ísť do výsluhového dôchodku, ako napríklad hasiči či policajti.
„Je obdivuhodné, že títo ľudia dokázali toľko rokov pracovať ako záchranári, museli sa prispôsobiť inej dobe a sú stále našimi rovnocennými partnermi. Preto si myslím, že je potrebné ich oceniť, dennodenne vykonávali túto prácu, určite by som im dal titul anjeli strážni,“ zdôraznil Majerský.
Potvrdil, že aj pre neho samého boli starší kolegovia vždy oporou, vedeli ho usmerniť a aj vďaka nim získal poznatky, ktoré by v škole nikdy nedostal.
Po výjazde si veľakrát poplačú
Ocenenie si v Dome kultúry v Poprade prevzali Peter Dovjak, Viliam Polyák a Ružena Rázgová z rúk predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milana Majerského a zástupcov Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov a OZ Záchrana.
„Stáva sa, že si po výjazde aj poplačeme, najmä pri tých deťoch, keď sa nepodarí ich zachrániť. Toto ocenenie je pre mňa dá sa povedať takým vrcholom, už viac sa asi ani nedá dosiahnuť,“ konštatoval Dovjak, ktorý prácu záchranára vykonáva už 28 rokov. Trochu ho mrzí, že nemajú rovnaké výhody či sociálne zabezpečenie, ako hasiči, policajti či horskí záchranári.
„Všetci títo ľudia majú ťažkú robotu, ale nikto sa nevie vžiť do duše záchranára, ktorá trpí najmä psychicky,“ povedal Dovjak so slzami v očiach. Ešte stále pracuje ako záchranár v Starom Smokovci.
Je to boj s psychikou
Viliam Polyák sa snaží vždy všetky výjazdy resetovať a tak bojovať s psychickou záťažou.
„Viem vypnúť, za tie roky človek nadobudne prax, doslovne otuží sa, inak to zvláda ako na začiatku. To zlé bolo jeden deň a na ďalší deň prišlo niečo pozitívne, takže to predošlé som sa snažil zahodiť za hlavu,“ priblížil Polyák.
Za jeden z najťažších výjazdov označil hromadnú dopravnú nehodu dvoch linkových autobusov medzi Košicami a Moldavou nad Bodvou. Svojim nasledovníkom odkázal, nech si veľmi rozmyslia, či chcú robiť túto prácu a nezvolia si ju len preto, že to videli niekde v seriáli.
„Môžem povedať, že jediný seriál, ktorý naozaj zodpovedá tomu, ako to reálne funguje, je Sanitka. Tam naozaj boli také udalosti, ktoré sme aj my zažili. Teraz je to veľmi skreslené, realita je celkom iná,“ konštatoval Polyák.
Dodal, že budúci záchranári by sa mali najmä veľa učiť, pretože medicína ide stále veľmi rýchlo dopredu a tiež trénovať svoju psychiku.
Rázgová sa venuje záchrane životov takmer tri dekády
Veľmi veľa toto ocenenie znemená aj pre ružomberskú záchranárku Ruženu Rázgovú, podľa ktorej je psychická a fyzická záťaž rovnaká, aká bola pred 28 rokmi, keď v tejto pozícii začínala.
„Podstata sa nezmenila, robilo sa v iných podmienkach, teraz je ale zase tých výjazdov viacej, je to stále rovnako náročné,“ konštatovala.
In memoriam udelili cenu aj Miroslavovi Humajovi, ktorý zomrel pred niečo viac ako rokom po ťažkej chorobe. Ocenenie za neho prevzala jeho manželka.
„Bol to kolega, ktorý bol dušou záchrannej zdravotnej služby, vzdelával sa, chodil na súťaže, bol takým propagátorom tohto povolania. Ostali po ňom tri deti a manželka. Ešte aj dva týždne predtým, než zomrel, som s ním hovoril, nevzdával sa ani vtedy a veril do poslednej chvíle, že sa to otočí, žiaľ, nestalo sa,“ konštatoval na záver Majerský.
